O nás (aká je náplň združenia)

Hlavným poslaním Združenia chovateľov včelích matiek Slovenskej kranskej včely je zachovanie a udržovanie genofondu pôvodnej miestnej včely, ktorého ťažisko spočíva vo vyhľadávaní, hodnotení, založení, udržiavaní a selekcii línií kranskej včely pôvodnej na území Slovenska. Dlhodobým chovateľským cieľom je šľachtenie Slovenskej kranskej včely na zlepšovanie úžitkových a sprievodných vlastností chovaných včiel a na zvýšenie prirodzenej odolnosti proti chorobám.
Združenie chovateľov včelích matiek  Slovenskej kranskej včely Breeders Association of the Slovak Carniolan queen bees ©  www.sca-queen-bees.sk Adresa Združenia: Ústav včelárstva, Dr. J Gašperika 599, 033 08 Liptovský Hrádok, 044 522 11 41, 055 642 5226 Kto chce s minimálnymi nákladmi dosiahnuť maximálne výnosy, ten by mal pravidelne vyčistiť úľ a sebe hlavu                                                                                                                  (Dr. Pia Aumeierová; Deutsches Bienen-Journal, 2009, č.1.str.37)
Včela kranská (apis mellifera carnica). Definovanie podľa Profesora Ruttnera V strednej Európe patrí medzi veľmi rozšírene a populárne plemeno Jej pôvod sa odvodzuje z Gorenska, hornatej severozápadnej časti Slovinska (Kransko). Ďalej sa jej výskyt tiahne od juhovýchodných Álp až po severný Balkán, obýva údolie Dunaja, na severovýchod siaha až do Karpát. Čiže pôvodným domovom je Podunajsko (Balkán, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko), vrátane územia Slovenska. Meno dostala podľa provincie Kransko na území dnešného Slovinska. Neskôr bola importovaná aj do ostatných častí sveta. V súčasnej dobe prenikla do strednej i západnej Európy, rozchováva sa i v Amerike a v Austrálii. Morfologické charakteristiky Matka:Sfarbenie: Svetlohnedej koženo hnedé alebo tmavé;Má mať dobrý vzrast, mohutný oválny hrudník a dlhé, špicaté brucho. Robotnica: Je to stredne veľká včela, s tmavým chitínom a hustým šedým ochlpením. Chitín je tmavý s častými výskytmi kožovito sfarbených okrajov prvého tergitu. ochlpenie je husté a krátke sfarbené do sivej farby Slovinci ju volajú aj zdomácnelo názvom (sivka) Dĺžka cuciaka je 6,4 až 6,8 mm, lakťový index robotníc 2,3 - 3,0. Štandard 2,7. Chĺpky na piatom segmente brucha sú hrubé a krátke (0.25–0.35 mm) Trúd: Brucho je tmavej farby, nikdy žltej;chlpy sú sfarbené do šedá až sivo hnedej farbyCubitalny index je 2.0 (1.8–2.3). Vlastnosti plemena Jarný rast populácie: Rýchly až veľmi rýchly jarný rozvoj plemena končí u niektorých kmeňov už v plnom lete. Prezimuje veľmi hospodárne. Včelstvo zimuje v pomerne nízkych početnostiach, ale dosahuje rýchly jarný rozvoj. Má výbornú schopnosť produkcie medu a vosku, je nebodavá a ľahko ovládateľná. Negatívnu vlastnosť pôvodného plemena - sklon k rojivosti, sa snažíme znížiť šľachtiteľskou prácou. Populárne sú rakúske línie Sklenár, Singer, Troiseck, zakarpatská Vučko, z domácich línií Tatranka, Vigor, Košičanka, Vojničanka, Carnica Sokol, Sitňanka, Mošovčanka, Šahanka. Hmotnosť zimujúceho včelstva sa pohybuje od 0,75kg maximálne do 1,25kg Zvýšená rojivosť je známa len u menej prešľachtených kmeňov. Má dobrý zberací a orientačný zmysel, silnú energiu letu, využíva dobre znášky nektárové, tak isto i medovicové. Dobre opeľuje aj využíva znášku z ďateliny lúčnej. Je veľmi mierna a pokojná pri manipulácii s plástmy. Je značne odolná voči bakteriálnym chorobám plodu. Málo tmelí. Má vynikajúcu prispôsobivosť. Prof. Ruttner rozlíšil u súčasnej Kranskej včely štyri ekotypy, a to typ alpský, karpatský, balkánsky a macedónsky. Pre podmienky strednej Európy sú vhodné však len typy alpský a karpatský. Z alpského typu z územia dnešného Rakúska pochádzajú najznámejšie a najrozšírenejšie kmene Sklenár z Mistelbachu, Troiseck zo Štajerska a Peschetz z Korutánska.